Zomrel RNDr. Ivan Hapala, CSc.

V nedeľu 2. januára 2022 nás po dlhoročnom zápase so zákernou chorobou navždy opustil náš kolega a priateľ Ivan Hapala, bývalý riaditeľ Ústavu biochémie a genetiky živočíchov SAV.

RNDr. Ivan Hapala, CSc., sa narodil 9. novembra 1954 v Bratislave. Po ukončení štúdia genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave v roku 1979 nastúpil na Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV, pracovisko v Ivanke pri Dunaji. Tejto inštitúcii v jej rôznych podobách (v roku 1990 z pracoviska v Ivanke vznikol Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, ktorý sa stal v roku 2017 súčasťou Centra biovied SAV, a presťahoval sa z Ivanky pri Dunaji do Bratislavy) zostal verný po celý život.

Svoju dizertačnú prácu, ktorú vypracoval pod vedením prof. Kováča, obhájil v roku 1987 v Brne. Absolvoval dlhodobé zahraničné pobyty na Univerzite Cincinnati v USA, na Univerzite Bordeaux 2 vo Francúzsku, ako aj kratšie študijné pobyty na univerzitách v Nemecku, Rakúsku a Holandsku. Na pracovisku postupne zastával rozličné pozície (vedúci laboratória, predseda vedeckej rady) a od roku 2002 do roku 2014 bol riaditeľom Ústavu biochémie a genetiky živočíchov SAV.

Vo svojej vedeckej práci sa venoval rôznym aspektom biogenézy a funkcie membrán v eukaryotických bunkách na modeli Saccharomyces cerevisiae. Medzi jeho najdôležitejšie výsledky patrí zavedenie metódy na sledovanie transportu sterolov, ako aj originálne poznatky o účinku antisterolových antifungálnych liečiv na kvasinky. V poslednom čase sa (napriek zákernej chorobe) venoval biotechnologickým aplikáciám, a to predovšetkým využitiu kvasiniek ako producentov lipidových látok.

O jeho vedeckých kvalitách svedčí viac ako 60 publikácií vo WoS s takmer 1400 citáciami. Bol zodpovedným riešiteľom mnohých domácich vedeckých projektov (VEGA, APVV, Výskumné a vzdelávacie centrum excelentnosti APVV, projekt Európskeho sociálneho fondu Biomembrány) a niekoľkých zahraničných projektov (slovensko-americký vedecko-technický program, projekty Ost-West, Aktion Österreich-Slowakei). Vychoval osem doktorandov a 11 diplomantov. Bol predsedom Komisie pre kvasinky Československej spoločnosti mikrobiologickej, zástupcom Slovenska v International Commission on Yeasts, opakovane bol v organizačnom výbore Yeast Lipid Conferences.
Pre nás kolegov bol však neoceniteľný pr
edovšetkým jeho príspevok k pozitívnej atmosfére na pracovisku, ktorú spoluvytváral za dlhé roky svojho pôsobenia v manažmente ústavu. Budú nám chýbať jeho rady pri rozhodovaní o ďalšom osude pracoviska, pri vytváraní koncepčných dokumentov, pri každodennom fungovaní ústavu. A predovšetkým, milý Ivan, bude nám chýbať tvoj entuziazmus a optimizmus, ktorý si si zachoval do poslednej chvíle.

Česť tvojej pamiatke!
Ľubor Košťál

Odkaz kamarátovi

Pár viet Ti píšeme,
Ivan kdesi do neba.
Ivan, bol si skvelý chalan,
viac ani netreba.

Ale vedz = ešte sa stretneme.

Je Vesmír?
Je Večnosť?
Sú Nebesá?

Predsa ver = ešte sa stretneme.
Hoc, kde,
To celkom nevieme.

Ticho smútime,
Vlasta a Vlado